Vznik Slovenskej republiky, resp. demokratickej Slovenskej republiky sa dátuje k roku 1993, a to je fakt známy každému správnemu Slovákovi. Ale viete, čo tomuto všetkému predchádzalo?
Po 20 ročnej normalizácií v Československu došlo k takzvanej kríze reálneho socializmu. Napätie v spoločnosti prerástlo do akejsi agónie, a to aj pod vplyvom udalostí v ostatných krajinách východného bloku. Vrcholom tohto vývoja bola Nežná revolúcia v novembri 1989, ktorá sa stala hnacím motorom demokratických zmien v oboch krajinách. Súčasťou týchto zmien bolo aj stretnutie lídrov víťazných politických strán v oboch krajinách v septembri 1992, kde sa tieto dve krajiny dohodli na harmonograme pokojného rozdelenia tohto spoločného štátu s platnosťou k 1. januáru 1993.
Dneska si ani neuvedomujeme, koľko vymožeností máme vďaka týmto demokratickým zmenám a pádu komunizmu a socializmu k dispozícií. Môžeme cestovať do všetkých krajín na svete, máme slobodu prejavu a k dispozícií mnoho bohémských zábav, ako je napríklad kasino online Slovensko, alebo iné formy hazardu. V dôsledku demokracie máme možnosť voľby, či už sa jedná o to, kde si nakúpime oblečenie a potraviny, alebo ktorú politickú stranu chceme postaviť do vedenia krajiny. A to všetko vďaka tým, ktorý sa v novembri 1989 postavili do ulíc.
Slovenská vláda
Slovensko je parlamentná, demokratická republika, ktorej štátne orgány a ich pôsobnosť sú ukotvené v ústave. Parlament, resp. Národná rada Slovenskej republiky prestavuje zákonodarnú moc, vláda spoločne s prezidentom predstavujú výkonnú moc. Predsedu vlády a jednotlivých členov menuje prezident a schvaľuje parlament. Súdnu moc na Slovensku zastupuje ústavný súd a sústava súdov a súdna rada.
Národná rada Slovenskej republiky je jednokomorový parlament, ktorý sa skladá zo 150 poslancov volenými občanmi krajiny v priamych voľbách, a to vždy na štyri roky. Volebné kvórum predstavuje 5% a jedná sa o pomerný volebný systém, teda zvolená strana dostane počet kresiel odpovedajúci pomeru hlasov voličov.
Vláda Slovenskej republiky je menovaná prezidentom, pričom parlament jej musí vysloviť dôveru, čím ju schváli. Vláda je tvorená premiérom, podpredsedami vlády a ministrami, ktorí riadia ministerstvá. Predseda poverí zostavením vlády predsedu tej politickej strany, ktorá získa v parlamentných voľbách najviac hlasov voličov.
Pokiaľ víťazná strana parlamentných volieb nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, musí s vytvoriť koalíciu s ďalšími stranami, aby mali v parlamente väčšinu. Zvyšné politické strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ale nie do koalície tvoria opozíciu. Vznikom novej vlády a schválením nového programového vyhlásenia musí stará vláda podať demisiu po ustanovujúcej schôdzi.
Politický pokrok Slovenska
Zaujímavosťou pre dnešnú mladú generáciu určite bude to, že prezident bol až do roku 1998 volený parlamentom. Od roku 1999 je volený tak, ako to poznáme dnes a to dvojkolovým väčšinovým volebným systémom.
Prvé voľby do Národnej rady Slovenskej republiky prebehli v roku 1994, a účasť v tomto roku bola veľmi vysoká, a to vyše 75%. Víťazom týchto volieb sa stala dnes už neexistujúca koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovensko, skrátene HZDS – RSS. Predsedom vlády sa stal Vladimír Mečiar, a jeho politická strana získala až 61 kresiel v parlamente.
Druhé parlamentné voľby na Slovensku v roku 1998 opäť vyhrala politická strana HZDS, avšak v tomto roku sa jej podarilo získať len 27%. Slovenskej demokratickej koalícií sa podarilo získať 26,33% hlasov, čo bolo znamenie, že slovenskí voliči túžia po zmene. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.
Voľby do parlamentu v roku 2002 opäť vyhrala strana HZDS, avšak tentokrát už len s 19,5% hlasov voličov. Druhou v poradí bola SDKÚ, a treťou strana SMER. Predsedom vlády sa stal opäť Mikuláš Dzurinda, ktorý v rámci politickej kampane prešiel na bicykli takmer 900 kilometrov.
Najkratšia vláda bola vláda Ivety Radičovej, ktorá sa stala predsedkyňou vlády v roku 2010, i napriek tomu, že voľby v tomto roku vyhral SMER. Predčasné voľby sa konali už v roku 2012.
Legálny systém na Slovensku
Súdnu moc na Slovensku predstavuje ústavný súd, súdna rada a sústava súdov. do ktorej patrí aj najvyšší súd Slovenskej republik. Sudcov menuje prezident, a to na návrh súdnej rady, ktorá má osemnúsť členov. Z týchto 18 členov je 9 volených sudcami, ďalej volí po troch členoch parlament, vláda a prezident.
Zaujímavosťou je, že ústavný súd nepatrí do sústavy súdov. Tento súd tvorí 13 súdcov, ktorí sú menovaní prezidentom a navrhovaní parlamentom. Sudci ústavného súdu zastávajú svoju funkciu dvanásť rokov a ich úlohou je rozhodovať o súlade zákonov a ústavy, alebo o súlade právnych predpisov nižšej sily so zákonmi vyššej sily. Ústavný súd, na rozdiel od ostatných významných orgánov Slovenska sídli v Košiciach.
Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria okresné a krajské súdy, Najvyšší súd Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave a Špecializovaný trestný súd, ktorý nahradil v roku 2009 Špeciálny súd, ktorý bol v tomto roku uznaný za protiústavný. Špecializovaný trestný súd sídli v Pezinku a má pobočku aj v Banskej Bystrici. Najvyšší súd je vrcholný orgán výkonu súdnictva na Slovensku, ktorý zahájil svoju činnosť v roku 1993. Jeho úlohou je rozhodovať o opravných prostriedkoch podaných proti rozsudkom, ktoré vydajú nižšie súdy.
